Križom krajinou

Noske Roman Hajnala: Krížom krajinou

Secesná budova bývalej transformátorovej stanice v Nitre je dokladom priemyselnej architektúry počiatočného obdobia elektrifikácie Slovenska. Ide o jednu z prvých transformátorových staníc na Slovensku, ktorá bola postavená v r.1913.

Na webovej stránke sa píše, že objekt je významný len svojím zovňajškom, no nie je to celkom pravda. František Kolář sa významnou mierou pričinil o to, že aj vnútrajšok je zaujímavý, má príjemnú atmosféru a energiu práve na dobitie bateriek.Koncom minulého roka sa František rozhodol zahájiť sezónu klasickej a alternatívnej fotografie a fotografických techník 19. storočia. Po Pestrom čierno-bielom svete ženy svoje argentotypie vystavil Peter Jánošík a minulý týždeň sa priaznivci historických techník stretli na vernisáži Romana Hajnalu známeho aj pod prezývkou Noske.

Výstava Krížom krajinou je tvorená dvoma časťami, dvoma rozdielnymi technikami. Noske bravúrne zvláda techniku lithprintu i bromoleja a tým ešte viac umocňuje fotografické motívy, osamelé stromy v zimnej krajine, či skupiny stromov, z ktorých i tak na človeka dýcha osamelosť, ba až depresia. Hoci oranžovočervené farby lithprintu budia dojem tepla, je to skôr požiar, čo spaľuje vnútro a derie sa na povrch. Drsný čierno-biely bromolej vo svojich kontrastoch zvýrazňuje obnažené konáre a osamotené zdeformované kmene tak, ako sa cíti osamelý sklamaný človek. Ako by autor naschvál zobrazoval len zraniteľnosť a krehkosť ľudskej duše skrze príroduBystrému pozorovateľovi však neujde, že tam kdesi v pozadí už čaká jar, nová nádej a život. Noskeho obrazy možno poňať čisto esteticky ako pohľad na krajinu, alebo možno pri nich meditovať, zamýšľať sa a hľadať paralely s jeho krajinami vo vlastnom živote.

Vernisáž slávnostne otvoril František Kolář. Zišli sme sa viacerí priaznivci Noskeho obrazov, jeho kamaráti z blízka i z ďaleka. Svojou účasťou nás potešil aj Milan alias Ventil s manželkou a dcérkou, ktorá doslova padla na zadok, ba sa priam až rozplakala – hneď pochopila, o čo ide.Hudobne prispel skvelý gitarista Ondrej Vydarený. Celá vernisáž sa niesla v príjemnej atmosfére a dobrej nálade. Autor ochotne odpovedal na zvedavé otázky ohľadom techník. Hoci vo svojej skromnosti a pokore nežiaril ako supernova, všetci mu prajeme, aby sa medzi stálicami fotografického vesmíru cítil výborne, aby mal nie len dobré nápady, ale aj dobré svetlo a príjemnú tmu, aby sme mohli tešiť aj naďalej z jeho skvelých fotografií.

Napísala Evla Vlašičová, fotograficky zdokumentoval Miloš Mráz, Viki Kollerová