​Andrea Koncová ​a Jiří Strachota​ - ​​​​Intímne priestory

Vo štvrtok 8.novembra 2018 o 18:00 hodine otvoríme výstavu fotografky a výtvarníka. Andrea Koncová a Jiří Strachota predstavia svoje práce plné skrytej intimity a tajomstiev. Pohľad dvojakej optiky na to, čo ostáva skryté za dverami našej mysle. 

Hudobný hosť: Ondrej Vydarený.


ANDREA KONCOVÁ

Andrea Koncová je pre mňa autorkou pohybujúcou sa na rozhraní fotografie, grafiky a ušľachtilých tlačí. Vo svojej tvorbe často analyzuje a skúma spoločenské statusy a pocity ženy. Táto prchavá introspekcia je o intimite v nás, nielen o priestore pre kreativitu v kontexte Woolfovej Vlastnej izby.

Autorkina priama inšpirácia Duane Michalsom je citeľná v celej jej tvorbe. V sérii s názvom „Balada o nádeji” zobrazuje akýsi metaforický stret nádejí s realitou. Pradávna túžba človeka vzlietnuť stojí v kontraste k dennodennej skutočnosti, ktorá nás neustále zráža k zemi. Mohol by to byť aj príbeh o zlomených krídlach ľudskej nádeje, o reminiscenciách na návrat k prapôvodu nášho bytia. Princíp fotosekvencie autorka vnáša do kontrastu profánneho prostredia cez sakrálne náznaky anjelských bytostí. Cez túto symboliku nám akcentuje zároveň pominuteľnosť hmoty v časopriestore, ale aj existenciálnu osamotenosť v štrukturovaných medziľudských vzťahoch. Autorkina citlivosť na nielen osobné prežívanie jej umožňuje vizuálnu deskripciu tela ako takého, ale i tela, ktoré sa stáva nositeľom viacvýznamových rovín. V jej fotografiách by sme mohli odčítať veľké i menšie témy, avšak vždy to sú témy výsostne ľudské. Napr. v sérii s názvom „Túžba” sa maliarskym šerosvitom  pohráva s prahnutím po blízkosti, láske, dotyku. Slovami autorky: „Je to príbeh o žene, ktorá zvádza a túži byť zvádzaná”. Veď nakoniec, je to prirodzená ľudská túžba. Aj ďalšia séria s názvom „Snenie” je o túžení a návrate do bezstarostného obdobia detstva, a to všetko opäť formou radenia fotografií do fotosekvencie a výrazným inscenovaním na dlhom čase. Prchavosť všetkého v zajatí času a vo filozofii Francescy Woodman dosahuje Andrea Koncová vo fotografii s názvom „Rozhodnutie”, kedy hovorí o smútku z lúčenia s prítomnosťou, ale aj o prijatí zmeny a nádeji v budúcnosť, do ktorej vstupujeme. Ďalším skúmaním podôb ženy je aj fotografia s názvom „Temnota”, ktorá je však už skôr akousi apokalyptickou predzvesťou boja dobra a zla, princípu svetla a tmy, ale aj zlomených duší.

Rada by som však vyzdvihla cyklus fotografií s názvom „Žena”, pretože aj keď je pre samu autorku „asi najkontroverznejšia svojim obsahom”, vo mne ako v divákovi evokuje mnohovrstevný dialóg o ženskom tele, ale aj o tele vôbec. Jedná sa o štúdie ženského tela, ktoré však neukazujú jeho prvoplánovú krásu. Práve naopak, aj tu autorka hovorí o zániku, deštrukcii matérie, odkazuje na Westonove amorfné tvaroslovie, no zároveň inklinuje k fotografii medzivojnového odbobia avantgárd, ba čo viac, štruktúrou tiel asociuje staré piktorialistické techniky. Významovo išlo autorke o snahu odkrývať vnútornú neistotu a zraniteľnosť duše ukrytej v tele. Takýto anachronizmus a povedzme „duchovná telesnosť” vymedzuje autorkin rukopis do sféry umenia.

/ Mgr.art Petra Cepková, ArtD. / 

 

JIŘÍ STRACHOTA 

Venuje sa najmä kresbe (mixovaná technika na papieri) a maľbe (prevažne olej na plátne). 

V dnešnom vizuálnom svete preplnenom farebnými obrazmi s prehnanou ozdobnosťou a retušovanou realitou sa vybral nie príliš zvyčajnou cestou farebne chudobného až monochromatického videnia a drsnejšieho rukopisu. V svojich prácach často stvárňuje ľudskú cestu, cestu tajomstiev, sebapoznávania a stratenej intimity v cykloch „Stratené kroky“, „Iné miesta“, „Intímny priestor“, „Neznáma tvár“, „Príbehy“ ai. Tiež v cykle „Zem ľudí – zem bez ľudí“ stvárňuje človekom devastovanú krajinu – ľudskú krajinu bez ľudí. Vychádza z podhubia permanentného výtvarného realizmu, ktoré bolo v modernej dobe reprezentované hnutiami „Nová vecnosť“ a „Nová figurácia“ a výraznými výtvarnými osobnosťami ako Lucien Freud, Jenny Saville, Michael Borremans ai.

Na tejto výstave sa predstavuje kresbami z cyklu „Neznáma tvár“ v ktorých stvárňuje krásu ženy – ženy dievčaťa, ženy matky, milenky, priateľky.  Monochromatické práce s jemným farebným akcentom na bielom papieri s rastrovaným povrchom pôsobia na prvý pohľad surovo a neútulne. Nejedná sa ale o konvenčné zobrazenie tak, ako ho poznáme z mužských aj ženských obrazových fascinácií ženou, ale o polčas rozpadu voyeristickej obrazovej podoby referenta, kde sa pôvodný obraz rozpadá na zvyšky zmyselnej túžby, ktoré nedochádzajú naplnenia. Tak, ako sa v miliónoch a miliónoch zobrazení ženy stráca jej individuálna podstata a ostáva len simulakrum. To nás núti k rozmýšľaniu nad podstatou nášho často povrchného vizuálneho vnímania súčasného sveta, kde koniec umenia ohlasovaný v druhej polovine minulého storočia konceptualistami vedie paradoxne k rozdrobeniu a rozmelneniu, ale predovšetkým k obrovskému zmnoženiu – inflácii sveta obrazov.     


 Výstava potrvá do 5.decembra 2018. 

Výstava je predajná. 
Kontakt na autorov: andrea@konc.eu , strachota2017@gmail.com

 

 

Dnes sa v Trafačke deje toto:

​Andrea Koncová ​a Jiří Strachota​ - ​​​​Intímne priestory
Štv 08.11. 18:00 -
Str 05.12. 22:00
- / výstava
Celoročná ponuka fotokurzov
Uto 02.01. 09:00 -
Pon 31.12. 20:00
8,5€ / hod. / kurz

OTVÁRACIE HODINY
Pondelok - 11:00- 23:00
Utorok - 11:00- 23:00
Streda - 11:00- 23:00
Štvrtok - 11:00- 23:00
Piatok - 11:00- 24:00
Sobota - 15:00- 24:00
Nedeľa- 15:00- 22:00